Prečo sú empatickí ľudia a ľudia so zraneniami z minulosti náchylní k narcistickým vzťahom

Nie je to náhoda, že práve tí najláskavejší, najcitlivejší a najempatickejší ľudia sa často ocitnú v toxických vzťahoch s narcistami. Mnohí z nich majú za sebou minulé zranenia, emocionálne jazvy či hlbokú túžbu po láske, prijatí a uznaní. To všetko vytvára neviditeľný magnet, ktorý priťahuje narcistu ako mory svetlo.

Empatia ako dar aj zraniteľnosť

Empatickí ľudia majú schopnosť vcítiť sa do druhých, chápať ich bolesť a automaticky hľadať spôsob, ako im pomôcť. Narcista túto schopnosť rýchlo vycíti – a využije. Pre empatika je prirodzené ospravedlňovať správanie druhých, hľadať hlbší dôvod ich konania, a to aj vtedy, keď ide o manipuláciu, ponižovanie či emocionálne vydieranie. V ich očiach nie je narcista "zlý", ale len "zranený", čo treba opraviť.

Rany z minulosti ako otvorené dvere

Ľudia, ktorí v detstve alebo v minulosti zažili odmietnutie, zanedbávanie, emocionálne zneužívanie alebo nedostatok lásky, si často nesú podvedomý pocit, že musia byť "lepší", viac sa snažiť alebo si lásku zaslúžiť. Keď ich narcista spočiatku zahltí obdivom, pozornosťou a šarmom, zdá sa, že konečne našli niekoho, kto ich vidí a miluje. A tak ostávajú – aj keď začne bolieť.

Nádej, ktorá drží ako puto

Empatickí ľudia často veria, že láska lieči. Že trpezlivosť a pochopenie zmení aj toho najtvrdšieho človeka. Táto nádej však v prípade narcistu slúži len ako reťaz – drží obeť v bludnom kruhu výčitiek, manipulácií a prísľubov, ktoré sa nikdy nenaplnia.

Ako prelomiť tento vzorec?

Kľúčom je uvedomenie. Vedieť, že láskavosť nie je naivita, a že zaslúžiť si zdravý vzťah neznamená nechať sa využiť. Je v poriadku pomáhať – ale nie na úkor vlastnej dôstojnosti. Je v poriadku milovať – ale nie toho, kto nás ničí. A je úplne v poriadku povedať dosť, nastaviť hranice a rozhodnúť sa uzdraviť samého seba skôr, než sa pokúšame zachrániť niekoho iného.